
Zhrnutie článku
Téma
Lekári majú k dispozícii široké spektrum diagnostických nástrojov na stanovenie porúch pečene, dokonca aj v prípadoch, ak sa tieto poruchy prejavujú pomerne netypickými príznakmi. Základom stanovenia diagnózy je tradičný rozhovor s pacientom a vyšetrenie pohmatom (palpačné vyšetrenie), vyšetrenie krvi a séra, zobrazovacie vyšetrenia alebo biopsia.1
Rozhovor s pacientom a vyšetrenie
Pri podozrení na ochorenie pečene si lekár zvolí ďalší diagnostický postup na základe rozhovoru s pacientom, a tak získa informácie o ochoreniach prekonaných v minulosti, o liekoch a výživových doplnkoch, ktoré pacient užíva a o množstve konzumovaného alkoholu. Veľa pacientov s ochorením pečene nepociťuje žiadne príznaky alebo sú tieto príznaky pomerne nešpecifické. Počas rozhovoru sa lekár môže spýtať na nasledovné príznaky:1,2
Pocit únavy a slabosti
Nechutenstvo
Nevoľnosť
Bolesť brucha
Svrbenie kože
Lekár si môže overiť, či pacient nemá známky žltačky, t. j. žlto sfarbenú kožu alebo očné bielko (bielu časť oka) a či nemá bledú, bielu alebo dechtovito čiernu stolicu. Počas úvodného vyšetrenia môže lekár zhodnotiť veľkosť pečene a objednať pacienta na ultrazvukové vyšetrenie.1
Laboratórne testy pri ochoreniach pečene
V rámci diagnostiky sa vykonávajú nasledujúce testy:1
- krvný obraz z periférnej krvi
- rýchlosť sedimentácie erytrocytov a CRP – t. j. zápalové markery
- hladiny aminotransferáz: ALT, AST
- indikátory cholestázy: ALP, GMT, bilirubín
- hladiny lipidov
- testy na stanovenie hladín imunoglobulínov na potvrdenie vírusových infekcií (hepatitída B a C, infekčná mononukleóza, cytomegalovírus - CMV).
K dispozícii sú aj špecificky cielené vyšetrenia:
- na prítomnosť protilátok typických pre autoimunitné poruchy,
- na hodnotenie priechodnosti žlčovodov endoskopickou retrográdnou cholangio-pankreatografiou (ERCP) alebo MR cholangiografiou,
- biopsia pečene.
Základom biochemického diagnostického vyšetrenia je stanovenie markerov krvnej plazmy, ktoré sa používajú na hodnotenie a sledovanie ochorení pečene. Pri analýze výsledkov laboratórnych testov lekár kontroluje nielen absolútne hodnoty, ale aj ich pomery. Zvýšené hladiny alanínaminotransferázy (ALT) a aspartátaminotransferázy (AST) môžu poukazovať na poškodenie pečeňových buniek. Gama-glutamyltransferáza (GMT) a alkalická fosfatáza (ALP) sú zase citlivé indikátory cholestázy; ich zvýšené hladiny môžu zároveň poukazovať na nadmernú konzumáciu alkoholu. Naopak, znížená hladina albumínov môže signalizovať zníženú schopnosť pečene syntetizovať bielkoviny.3
Viac informácií o AST a ALT nájdete v tomto článku.
Urýchlite regeneráciu pečene pomocou fosfolipidov (Essentiale®)
Mnoho ľudí s pečeňovým ochorením nepociťuje žiadne, alebo len mierne príznaky.
Zobrazovacie vyšetrenia v diagnostike ochorení pečene
Ultrazvukové vyšetrenie (ultrasonografia) je jednou zo základných metód zobrazovacích vyšetrení pečene. Umožňuje hodnotiť nasledovné parametre:4
- rozmery pečene,
- homogenitu štruktúry parenchýmu pečene,
- prítomnosť fokálnych lézií (nádory, cysty).
Na dodatočnú vizualizáciu prietokov v cievach sa používa Dopplerovská ultrasonografia.
Pomerne novým vyšetrením je elastografia, ktorá pomocou ultrazvuku hodnotí elasticitu tkaniva pečene, ktorá je pri fibróze a cirhóze pečene znížená.5
Invazívne vyšetrenia pečene – biopsia a laparoskopia
V niektorých prípadoch je na stanovenie diagnózy, posúdenie štádia ochorenia alebo rozhodnutia o ďalšom postupe liečby potrebné vykonať biopsiu. Pri biopsii sa pomocou ihly odoberá malá vzorka tkaniva pečene a následne sa táto vzorka hodnotí pod mikroskopom.
Najdôkladnejšou formou vyšetrenia pečene je laparoskopia. Táto metóda sa vykonáva v celkovej anestézii, výnimočne v lokálnej. Laparoskopické vyšetrenie umožňuje lekárovi priamo pozorovať veľkú časť povrchu pečene a žlčníka. Počas laparoskopického vyšetrenia je tiež možné odobrať bioptické vzorky na ďalšiu analýzu.7
- https://www.mp.pl/pacjent/objawy/133400,powiekszenie-watroby
- https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/enlarged-liver/symptoms-causes/syc-20372167
- https://www.mp.pl/medycynarodzinna/artykuly/120195,badania-czynnosci-watroby
- Skuza M., Stachowicz-Stencel T., Ocena przydatności diagnostyki ultrasonograficznej w różnicowaniu zmian ogniskowych wątroby, Forum Medycyny Rodzinnej 2015, vol. 9, No. 4, 318–325
- https://www.sciencedirect.com/topics/neuroscience/elastography
- Hartleb M. et al., Znaczenie biopsji wątroby w praktyce klinicznej— rekomendacje Sekcji Hepatologicznej Polskiego Towarzystwa Gastroenterologii, Gastroenterologia Kliniczna 2014, vol. 6, No. 2, 50–84
- Dąbrowiecki S., Szczęsny W., Miejsce laparoskopii we współczesnym postępowaniu diagnostycznym, Wideochirurgia i inne techniki małoinwazyjne 2006; 1: 33–39